Pri výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov treba brať do úvahy aj životnosť zariadení a ich následnú recykláciu. Zaťažuje alebo nezaťažuje životné prostredie likvidácia panelov fotovoltických elektrární?

Na území Slovenska sa väčšina fotoltických elektrární inštalovala v rokoch 2009 – 2010 a sú ešte len v polovici svojej životnosti, ktorá je výrobcom deklarovaná na 25 rokov. „Vo svete boli prvé veľké fotovoltické elektrárne oveľa skôr a mnohé z nich už boli aj recyklované. Staré fotovoltické panely obsahovali ešte okrúhle články, pretože sú vyrobené z kremíkového ingotu, ktorý je tiež okrúhly. Štvorcové články, ako ich poznáme dnes, sa začali vyrábať až neskôr. Je možné nájsť množstvo verejne dostupných informácií a skúseností s recykláciou panelov, najmä zo zahraničia,“ začína rozprávanie o recyklácii panelov na výrobu zelenej energie Ing. Michal Kolimár, riaditeľ Strediska distribúcie energií v spoločnosti PPA Power DS, s.r.o., ktorá spravuje desiatky fotovoltický elektrární. „Výrobcovia obvykle deklarujú životnosť panelov 25 rokov. Podľa väčšiny výrobcov by fotovoltický panel po 25 rokoch mal vyrábať stále viac ako 80% elektriny v porovnaní so stavom, keď bol nový. Na základe našich skúseností však musíme konštatovať, že po 10 rokoch životnosti je potrebné každý rok meniť asi dve percentná pôvodných panelov. Táto poruchovosť vekom ešte narastá, takže predpokladáme, že minimálne tretina panelov na elektrárni sa veku 25 rokov nedožije vo funkčnom stave.“

Kremíkové fotovoltické panely, ktoré sa v Európskej únii používajú najčastejšie, majú relatívne jednoduchú konštrukciu. Vrchnú vrstvu tvorí bežné kalené sklo, na ktorom sú pomocou transparentného silikónu celoplošne nalepené kremíkové články, ktoré premieňajú slnečnú energiu na elektrickú. Články sú vzájomne prepojené plochými kovovými pásmi. Články zo spodnej strany chráni zadná vrstva, ktorá je z bieleho plastického materiálu. Na takto vyrobený panel je na záver nalepený hliníkový rám, ktorým sa panel pripevní ku konštrukcii.

Kompletne recyklovateľné

Čo sa takýmto panelom, ktorú už ďalej nevyrába elektrickú energiu, stane? Končí na skládke? „Určite nie, panely po skončení ich životnosti rozoberajú automatizované linky,“ hovorí M. Kolimár.

Najhodnotnejšou surovinou panelu je hliníkový rám a sklo. Hliníkový rám sa používa ako sekundárna surovina na ďalšie výrobky. Sklo aj články treba pomlieť, pretože sú pevne spojené silikónom. Ten sa chemicky rozloží a sklo sa po separácii a roztavení opäť využije. Treba podotknúť, že cena recyklácie fotovoltického panelu je len zlomkom z obstarávacej ceny panelu. „Pred rokmi sa medzi ľuďmi šírili mýty o tom, že solárny panel za svoju životnosť nevyprodukuje toľko elektriny, ako je potrebné na jeho výrobu a recykláciu. Našťastie sa tieto názory ani zďaleka nezakladajú na pravde – panel vyprodukuje túto energiu za menej ako rok, takže ide o skutočne zelený zdroj energie,“ spresňuje riaditeľ Strediska distribúcie energií v spoločnosti PPA Power DS.

Náklady na recykláciu sú pritom zahrnuté v kúpnej cene fotovoltického panelu, ako to určuje naša legislatíva, takže likvidácia a ďalšie zhodnotenie nefunkčného fotovoltického panelu už nezaťaží rozpočet spoločnosti či jednotlivca a nemusia sa na to rôznymi skrytými poplatkami „skladať“ ani odberatelia elektrickej energie.